Období: srpen 2017

Keď som mal dvanásť rokov, boli sme na tradičnej návšteve u nášho rodinného známeho. Tento človek, ktorý dobre poznal hory, nám veľakrát rozprával príbehy, ktoré sa odohrali v okolitých lesoch. Síce vo veľkom holdoval alkoholu, no nikdy nebol nepríjemný alebo agresívny. Keď si vypil, rozviazal sa mu jazyk. Následne spomínal desiatky príbehov. Mal veľmi dobre rozvinuté rozprávačské schopnosti. Človek im vďaka tomu poľahky uveril. Moji rodičia ho vždy napomínali, aby nám neoblboval hlavy fantasmagóriami, ale on na to len odvrkol:„Všetci si predsa zaslúžia vedieť veci, o ktorých sa človek bojí hovoriť.“ Poviem vám jeden jeho príbeh, ktorý mi utkvel v pamäti. číst dál