
Pamätám si na ten deň, akoby to bolo dnes. Je piatok podvečer, práve vychádzam z metra, vykračujem si podchodom, kde míňam predavačku kvetín, ktorá tam z času na čas ponúka pekné kytice za rozumný peniaz. Najprv som ju v tichosti obišiel, no po pár metroch som sa zastavil. Na um mi prišla myšlienka, že kúpim kyticu pre moju spolubývajúcu, spravím jej radosť, pretože som už dlho neobdaroval ženu kvetinou a popravde mi to dosť chýbalo. „Strúham“ teda otočku, vraciam sa k pani, ktorá sedí na vozíčku, je zabalená do hrubej deky, s úsmevom na perách vítajúca každého človeka. Vyťahujem posledné d...
číst dál