
Zostupujem dole po špirálovitých schodoch, pokračujem chodbou, ktorá sa podobá na vchod do stredovekej kobky. Vzduch je nasiaknutý mŕtvolným pachom hudby, ktorá mala byť už dávno pochovaná spolu so spomienkami na komunistické praktiky závistlivých ľudí. Hlavou mi niekoľkokrát prebieha otázka: „Prečo som sa na to nechal nahovoriť?“ Ale keďže som zodpovedný človek a snažím sa splniť každý jeden daný sľub, musím tento večer nejako prežiť. Psychicky aj fyzicky. Nemôžem uveriť tomu, že mám za tú hrôzu zaplatiť 150czk. Nuž, čo sa dá robiť? Platím! Dovnútra „oldskúlovo“ vyzdobeného klubu ma vpúšťajú dve holohlavé gorily, ktoré svoj krk stratili na mieste, kde zavesili na klinec svoju galantnosť a začali sa trénovať na biletárov.
číst dál