Období: rok 2017

„Čau!“ číst dál

Keď som mal dvanásť rokov, boli sme na tradičnej návšteve u nášho rodinného známeho. Tento človek, ktorý dobre poznal hory, nám veľakrát rozprával príbehy, ktoré sa odohrali v okolitých lesoch. Síce vo veľkom holdoval alkoholu, no nikdy nebol nepríjemný alebo agresívny. Keď si vypil, rozviazal sa mu jazyk. Následne spomínal desiatky príbehov. Mal veľmi dobre rozvinuté rozprávačské schopnosti. Človek im vďaka tomu poľahky uveril. Moji rodičia ho vždy napomínali, aby nám neoblboval hlavy fantasmagóriami, ale on na to len odvrkol:„Všetci si predsa zaslúžia vedieť veci, o ktorých sa človek bojí hovoriť.“ Poviem vám jeden jeho príbeh, ktorý mi utkvel v pamäti. číst dál

Kto prvý sa o teba postará,  číst dál

„Ako každý deň, hrali sme sa so sestrou pri rybníku, ktorý bol neďaleko nášho domu. Bol lemovaný vysokými dubmi, schovaný pod kopcom naľavo od neho. Ja som hádzala žabky. Snažila som sa prekonať svoj rekord ôsmich odrazov, zatiaľ čo moja staršia sestra Anička skúmala život v potoku, ktorý sa vlieval do rybníka. Bola veľký špekulant a zvedavec. Občas striehla s veľkou nádobou na raky a odchytávala si ich pre jej ďalšie pozorovanie. Odrazu sme zbadali našu mamu, ako zbieha dole kopcom ku nám. Kričala na nás, aby sme sa vrátili. Rukami si pridŕžala sukňu, udýchaná bežala smerom k nám. „Anička, Marcelka, poďte rýchlo domov!“ „Mamí, ešte jedného ráčka si chytím a pôjdeme“, oponovala Anička. „Nie! Už aj domov! Rýchlo!“ Takto vystrašenú som ju ešte nevidela. Bola bledá, triasla sa, jej hlas bol rozkolísaný, plný strachu. Myslela som, že nás zvoláva kvôli búrke, ktorá sa hnala našim smerom, no to čo malo prísť by som nečakala ani v najhoršom sne. číst dál

Pamätám si na ten deň, akoby to bolo dnes. Je piatok podvečer, práve vychádzam z metra, vykračujem si podchodom, kde míňam predavačku kvetín, ktorá tam z času na čas ponúka pekné kytice za rozumný peniaz. Najprv som ju v tichosti obišiel, no po pár metroch som sa zastavil. Na um mi prišla myšlienka, že kúpim kyticu pre moju spolubývajúcu, spravím jej radosť, pretože som už dlho neobdaroval ženu kvetinou a popravde mi to dosť chýbalo. „Strúham“ teda otočku, vraciam sa k pani, ktorá sedí na vozíčku, je zabalená do hrubej deky, s úsmevom na perách vítajúca každého človeka. Vyťahujem posledné d... číst dál

Zamyslený muž sa krívajúc potáca hore ulicou. Je premrznutý, trasie sa. Vie, že musí ísť, aj keď je jeho cieľ neznámy. Pod deravými topánkami zvierajúcimi napuchnuté omrzliny vŕzga mokrý sneh. Dlhé roky mu tento zvuk pripomínal detstvo u svojej tety na horách, kde zvykol tráviť zimu s kamarátmi v opojení guľovačky či sánkovačky. Radosť z týchto spomienok sa však vytratila. S každou vlnou nepríjemného vetra sa na jeho tenkých nohách rozochvejú nohavice, akoby to boli vlajky vztýčené na vysokých žrdiach. Jeho neupravená dlhá brada je pokrytá ľadovými kryštálmi, pod ktorou sa ukrývajú do fialo... číst dál

Zostupujem dole po špirálovitých schodoch, pokračujem chodbou, ktorá sa podobá na vchod do stredovekej kobky. Vzduch je nasiaknutý mŕtvolným pachom hudby, ktorá mala byť už dávno pochovaná spolu so spomienkami na komunistické praktiky závistlivých ľudí. Hlavou mi niekoľkokrát prebieha otázka: „Prečo som sa na to nechal nahovoriť?“ Ale keďže som zodpovedný človek a snažím sa splniť každý jeden daný sľub, musím tento večer nejako prežiť. Psychicky aj fyzicky. Nemôžem uveriť tomu, že mám za tú hrôzu zaplatiť 150czk. Nuž, čo sa dá robiť? Platím! Dovnútra „oldskúlovo“ vyzdobeného klubu ma vpúšťajú dve holohlavé gorily, ktoré svoj krk stratili na mieste, kde zavesili na klinec svoju galantnosť a začali sa trénovať na biletárov. číst dál

Holokaust (hebrejsky šoa) patrí k najhroznejším udalostiam v dejinách ľudstva. Jedná sa o systematické a štátom podporené vyvraždenie nielen Židov, ale aj ďalších etnických, náboženských či politických skupín, telesne a mentálne postihnutých, homosexuálov, počas 2. svetovej vojny. Toto slovo je pre mňa definíciou zbytočnej smrti, neznášanlivosti, utrpenia, závisti, pýchy a vyvyšovania sa nad ostatných. Je symbolom toho, kam až ľudská zvrátenosť pod vplyvom strachu a propagandy môže zájsť. Má nám neustále pripomínať, aby sme si uvedomovali, akú hodnotu má ľudský život a dokázali vnímať rozdiel medzi dobrom a zlom, zároveň aby sa nič podobné v dnešnej, ale aj budúcej spoločnosti neopakovalo. číst dál

(UPOZORNENIE! Článok obsahuje expresívne výrazy ľudovej slovenčiny) číst dál