Období: rok 2016

V malej izbe sedí zhrbená starenka. Pri pomaly dohorievajúcej sviečke, ako zvyčajne, vyšíva svoj originálny vzor na biele plátno. Jej výtvory sú všade. Tmavomodré výšivky sú na obrusoch, obliečkach perín, šatách. Visia aj na stenách vo forme kruhových či štvorcových obrazov. Stará žena má silne zvráskavenú tvár, ktorú omotáva tuhým uzlom priviazaná biela šatka so zlatistým tradičným vzorom. Na jej tvári sa však nevynímajú len vrásky smútku a životných skúšok, vôkol očí má do kože vryté aj vrásky šťastia a smiechu. Je najstaršou obyvateľkou horskej dediny, no nielen vďaka tomu si ju všetci z tejto aj okolitých dedín vážia a rešpektujú. Nikdy nechodila do školy, ale jej životná múdrosť je nespochybniteľná. Nejeden sused si k nej chodí pre rady pri dôležitých životných rozhodnutiach. číst dál

Rozhodol som sa napísať krátku recenziu na dokument Cooltúra, pretože si myslím, že by ho mal vidieť každý rozumný človek. A po štvrtom zhliadnutí (vždy v inej spoločnosti) v priebehu týždňa, považujem za svoju povinnosť vás na naň upozorniť. číst dál

Keď som zakladal tento blog, sľúbil som sám sebe, že do neho nebudem ťahať politiku. Situácia ma však donútila (dúfam, že prvý aj posledný krát) porušiť svoj sľub.  Použijem teda nedávne víťazstvo „kyslej a výbušnej orandžády,“ ako príklad k pochopeniu nosnej myšlienky, ktorú vám chcem načrtnúť. Možno budete namietať, ale presne to čo sedí na hrade, v poslaneckých laviciach, štátom obsadzovaných úradoch, či teraz už farebnom dome, si právom zaslúžime. číst dál

Už je to tu zas! Obrovské nápisy a vysvietené billboardy nás opäť dva mesiace predom začínajú upozorňovať, že nastal čas prevetrať peňaženky a spomenúť si na svojich blízkych. Niektorí to už majú za sebou, iní si na to šialenstvo ešte musia počkať. Čím viac sa bude blížiť deň D, tým horšie to bude v obchodoch vyzerať.  Zvykli sme si predbiehať sa v tom, kto bude mať krajší, väčší, zaujímavejší dar a pritom nám uniká hlavná podstata. Samozrejme česť výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo. číst dál

Príbeh sa inšpiruje skutočnými výpoveďami ľudí, ktorí prežili cestu tam a späť. Čerpal som zo zápiskov a rozhovorov za posledných 50 rokov. Použil som v ňom indície, ktoré sa opakovali dosť často, takže som ich nemohol ignorovať... číst dál

Nedávno sme s priateľmi preberali jednu, podľa mňa veľmi zaujímavú tému, s ktorou by som sa chcel s vami podeliť. Zlozvyky! Ako už názov napovedá máme ich všetci, no nie každý je ochotný ich priznať. Napriek tomu, že všeobecne uznávané spoločenské normy nad nimi ohŕňajú nos, mne to také hrozné nepríde. Veď ako by svet vyzeral, keby sme všetci do jedného boli krásni bez jedinej chybičky, nádherne vyfešákovaní, správajúci sa podľa štandardov, nevybočujúci z radu?! Pre mňa by to bol jeden veľmi zle natočený Matrix béčkového formátu, kde by každý nie človek, ale jeden na druhého sa podobajúci humanoid, stratil svoju špecifickú charakteristiku. Možno sa divíte, ale aj zlozvyky nás definujú. Úlohou tohto článku nie je odsudzovať, práve naopak. Jeho úlohou je prebudiť vo vás zvedavosť, túžbu začať si viac všímať správanie ľudí naokolo a tým poznávať rozmanitosť sveta. číst dál

Keď sa povie dovolenka, mnohým z vás sa pred očami zjaví nádherný obraz zlatistej, či bielej pláže, modrá obloha, čajky poletujúce v diaľke obzoru, smiech okolo vášho lehátka pobehujúcich detí, zatiaľ čo vy popíjate mojito s blaženým úsmevom na tvári. Alebo to môže byť „klasická slovenská dovolenka“ stojac s lopatou v ruke pri miešačke, ktorú trávite opravou domu, prerábaním bytového jadra, či prácou na záhrade. Donedávna tomu bolo u mňa podobne. číst dál

Bol teplý, takmer letný večer, vietor sa pohrával s korunami stromov, v malom prastarom domčeku sa viedol rozhovor, ktorý mnohým zmení život. V piecke plamene oblizujú hrubé kláty dreva, príjemné svetlo rynúce sa z otvorov na dvierkach pece, vrhá mihotajúce sa tiene ľudských postáv na okolité steny. číst dál

Aký lepší a pôvabnejší názov može dať človek miestu, kde si odkladáte papiere, úvahy, nápady, myšlienky? Fijok. Čiže šuflík resp. zásuvka. A presne to je tým dôvodom, prečo som svoju stránku takto pomenoval. Toto ľúbozvučné slovíčko, ktoré sa tak pekne vyslovuje, som po prvýkrát počul od našej nebohej starej mamy, keď som bol ešte malé dieťa, tráviace každé leto na oravskom vidieku. Ktovie prečo si ho odvtedy pamätám, ale niečo mi vraví, že to bude kvôli písaniu týchto stránok. Alebo to bolo kvôli tej krásnej vete, ktorú mi na konci každého pobytu u nej povedala : "Vnúčik! Hybaj a dones mi ... číst dál