Už je to tu zas! Obrovské nápisy a vysvietené billboardy nás opäť dva mesiace predom začínajú upozorňovať, že nastal čas prevetrať peňaženky a spomenúť si na svojich blízkych. Niektorí to už majú za sebou, iní si na to šialenstvo ešte musia počkať. Čím viac sa bude blížiť deň D, tým horšie to bude v obchodoch vyzerať. Zvykli sme si predbiehať sa v tom, kto bude mať krajší, väčší, zaujímavejší dar a pritom nám uniká hlavná podstata. Samozrejme česť výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo.
Prechádzam sa nákupným centrom, pozorujem nemé tváre figurín vo svojich typických pózach, ktoré ma nabádajú, že práve ich obchod je ten pravý pre mňa a moje ťažko zarobené peniaze. Ľuďom, ktorý do mňa ignorantsky narážajú, vidím v očiach percentá zľavneného tovaru, ponáhľajú sa aby stihli kúpiť to, na čo majú len oni a nikto iný nárok. Počúvam neustále hádky rodičov s pobehujúcimi deťmi, ako si medzi sebou utŕhajú čo najväčší kus energie, aby potom mohli ochutnať tú sladkú chuť vyhranej bitky. Pozerám na sklesnutých otcov rodín, ktorý na lavičkách pred obchodmi trávia celé hodiny, čakajúc na svoje ženy. Okolo mňa prechádzajú dve čiernovlásky s kabelkami Gucci, stavajú sa do póze s prekríženými nohami a špúliac pery na svoj nový jabĺčkový telefón vyhotovujú ďalšiu zo stoviek bezvýznamných selfie fotiek, ktoré v okamihu vešajú na sieť. V duchu si ťukám na čelo a rezkým krokom mierim k najbližšiemu východu, s cieľom dostať sa čo najskôr z tohto múzea dnešnej uponáhľanej doby.
DOSŤ! Odmietam sa tento rok zúčastniť vianočného masového šialenstva, a preto som si zaumienil obdarovať svojich najbližších inak. Nebudem tu vyzrádzať, čo dám svojej rodine. To bude na iný článok, ktorý príde v pravý čas. Ale môžem vám povedať, čo darujem niekoľkým mojim najlepším priateľom. Ak si tento článok práve čítajú tí, ktorých sa to bude týkať, zrejme už nebudú prekvapení, ale to nevadí, pretože to môže inšpirovať mnoho ďalších a to je podľa mňa celkom prijateľná cena za vyzradenie prekvapenia. Rozhodol sa obdarovať priateľov tým druhým najcenneším, čo okrem zdravia vo svojich životoch máme. A tým je čas. Je drahší, ako čokoľvek iné. Bohužiaľ si toto uvedomujeme spravidla až vtedy, keď nám dochádza. Darujem im 24 hodín svojho života. Predstavujem si to tak, že odo mňa dostanú poukážku, ktorú môžu, ale nemusia využiť. Bude platná po celý rok 2017. Prijímam a beriem na vedomie to, že si budú so mnou môcť robiť čo chcú, ale keďže im plne dôverujem, nebojím sa toho, že by ma zneužívali. Po odštartovaní odpočítavania začne plynúť 24 hodín (podľa mňa) dobre investovaného času. Je jedno čo budeme robiť. Môžem im pomôcť v domácnosti, na stavbe, môžeme sa ísť kultúrne vyžiť, alebo len tak v tichu tráviť spoločný čas rozjímaním. Som si vedomý aj toho, že bude dosť ťažké niekoľko krát do roka cestovať z Prahy na Slovensko v požadovaný deň. No urobím všetko pre to, aby sa to podarilo. Je tu aj možnosť, že nastane situácia, kedy nebudú vedieť, čo majú cez víkend robiť a to je vhodný moment k tomu, aby zavolali mne a ja sa postarám, aby nuda v žiadnom prípade nebola. Vždy sa dá niečo vymyslieť. Niekto si môže povedať, že to je teda pekný egoista, keď si myslí, že už len naňho tí ľudia čakajú a budú stáť o jeho spoločnosť. Opak je pravdou. Egoista by si svoj čas nechal pre seba a neponúkal by ho zdarma nikomu. A keďže nemám rád príslovie : „Zadarmo ani kura nehrabe,“ chrstnem pochybovačom piesok spod svojich nôh priamo do tváre, pretože ja zadarmo hrabať chcem a ešte si to aj užijem. Aby som z tohto zámeru nemohol vycúvať, spečatím každú poukážku svojou krvou. Tento sľub sa tým pádom nedá porušiť, aj keby som akokoľvek chcel.
Nielenže si od týchto darov sľubujem nezabudnuteľné chvíle s tým najlepším „výkvetom“, aký poznám, ale zaiste to bude mať pre mňa veľký ozdravný účinok v podobe vyhnutia sa stresu z vianočných nákupov.
A vám prajem taktiež čo najmenej stresu, lebo je to aj tak celé o niečom úplne inom, než si väčšina z nás myslí.
2025 ©