Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a rovno sa vás spýtam: „Veríte na čarodejnice?“ Ale pozor! Nemyslím tým korpulentnú dámu s hustým obočím, dlhým nosom, majestátnou bradavicou na nose, na ktorej vyrastá miniekosystém. Tú, ktorá vám cez okienko na vlakovej stanici so šibalským úsmevom hodným školskej praxe piatich zubárov za desať korún podáva dva dokrčené hárky toaletného resp. brúskového papiera z Tesca.
Mám na mysli osoby všeobecne známe ako „babky bylinkárky“, ktoré počas svojej najväčšej slávy dokázali pomocou svojich vlastnoručne nazbieraných bylín a tajuplných zaklínadiel pomôcť vyliečiť chorobu, donútiť chlapca, aby sa do vás zamiloval alebo zmeniť počasie spoľahlivejšie ako americký vojenský systém HAARP.
Presne o nich táto kniha pojednáva.
O ženách, ktoré si po stáročia z pokolenia na pokolenie odovzdávali umenie „bohovania“.
Bohovanie je názov pre magické rituály, ktorými tieto ženy (vedmy a liečiteľky) sprevádzali svoje úkony. Nech už išlo o pôrodnú asistenciu, veštenie, liečbu, nájdenie strateného predmetu atď., vždy popri podaní liečivých bylín, odriekavali kresťanské modlitby a formulky. Práve pre túto spätosť s katolíckym vierovyznaním ich nazývali bohyne.
Tento pozoruhodný román z roku 2012, ktorý pod svojimi prstami stvorila Kateřina Tučková, nás zavedie do československého pohraničného pásma Bielych Karpát, na miesto nasiaknuté tvrdým alkoholom, ťažkým roľníckym životom, násilím, závisti, fanatickej katolíckej viery a neskôr aj tvrdej politiky.
Hlavnou hrdinkou je Dora Idesová.
Po tragickej smrti jej mamy si ju spolu s telesne i mentálne postihnutým bratom Jakubom vezme pod svoje krídla jej teta Surmena, jedna z posledných žijúcich bohýň. Tá ju však toto umenie zámerne nenaučí, pretože sa traduje o nesmierne ťažkom osude každej jednej bohyne. Akoby toto mystické vedenie bolo vykúpené obrovskou cenou nezvratného osudu.
Jedného dňa jej tetu násilím odvlečú strážcovia zákona a Dora sa náhle ocitá v detskom internáte, zatiaľ čo Jakub v ústave pre postihnutú mládež.
Dora sa však pobije s osudom a v budúcnosti si ako tému svojej diplomovej práce vyberie práve žítkovské bohyne. Začína sa veľká pátracia akcia po indíciách z dávnej, ale aj blízkej minulosti slovensko-moravských kopaníc. Preberá sa nielen v množstve kníh, spisov a správ, ale vsádza aj na kartu informácií z osobných stretnutí so zvyškom bohýň alebo ich príbuznými.
Práve tento faktografický rozmer* dodáva knihe očarujúcu atmosféru, no zároveň vyvolá mráz na chrbte.
Ak si myslíte, že hon na čarodejnice skončil v stredoveku, veľmi sa mýlite! Predstavte si, ako asi tento „problém“ riešili komunisti, cirkev 20. storočia, alebo Nemci za éry bezprávia a spupne rozpínajúcej sa ríše.
Počas čítania zažijete snáď všetky možné emócie. Budete si ohrýzať nechty, rozhodovať sa spolu s hlavnou hrdinkou, pokúšať sa dopredu určiť situácie vyplývajúce z deja, ale to sa vám väčšinou nepodarí, keďže nebude núdza o zvraty, podrazy aj prekvapenia.
A nielen to! Mne osobne sa veľmi páčili aj na prvý pohľad nesúvisiace mýty z daného obdobia.
Napr. vsuvka o „hadovi hospodárovi“, ktorý v tomto prípade symbolizoval bieleho hadíka, ma úžasným spôsobom donútila zaspomínať na deň, keď mi o ňom rozprávala stará mama na Orave. Vyššie spomínaný symbol bol síce oveľa menší, než v legendách nášho kraja, ale spĺňal tú istú funkciu. Každý dom má svojho hada, ktorý dohliada nad šťastím a prospertitou jeho príbytku. Dokonca sa vraj každých pár dní musel nakŕmiť (ale toho som ja nebol nikdy prítomný), aby zdravie a šťastie v dome pretrvávalo.
Zabiješ ho alebo necháš zomrieť?! V dome onedlho zavládne nešťastie a smútok!
Asi si viete predstaviť, čo sa s malým hadíkom z románu stane.
A toto je jediná vec, ktorú vám z príbehu odkryjem. Osobne nemám rád spoilery a hlavne nikoho nechcem pripraviť o ten úžasný pocit zvratu situácie, ktoré zo sebou kniha nesie.
Už len dodám, že kniha sa okamžite stala bestsellerom a bola doposiaľ preložená do dvanástich jazykov. Pod rovnakým názvom je tiež uvádzaná ako divadelné predstavenie. Chystal sa aj film, hoci vám teraz presne neviem povedať, v akom štádiu sa nachádza.
Medzičasom sa z obce Žítková stalo pútnické miesto „ezoturistov“ . Bohužiaľ! Lebo povedzme si na rovinu, nie vždy je táto forma turizmu pre daný kraj prínosom.
Prajem príjemné čítanie!
*na konci knihy sú uvedené niektoré reálne zdroje
2025 ©