Príbehy

„Čau!“ číst dál

Keď som mal dvanásť rokov, boli sme na tradičnej návšteve u nášho rodinného známeho. Tento človek, ktorý dobre poznal hory, nám veľakrát rozprával príbehy, ktoré sa odohrali v okolitých lesoch. Síce vo veľkom holdoval alkoholu, no nikdy nebol nepríjemný alebo agresívny. Keď si vypil, rozviazal sa mu jazyk. Následne spomínal desiatky príbehov. Mal veľmi dobre rozvinuté rozprávačské schopnosti. Človek im vďaka tomu poľahky uveril. Moji rodičia ho vždy napomínali, aby nám neoblboval hlavy fantasmagóriami, ale on na to len odvrkol:„Všetci si predsa zaslúžia vedieť veci, o ktorých sa človek bojí hovoriť.“ Poviem vám jeden jeho príbeh, ktorý mi utkvel v pamäti. číst dál

„Ako každý deň, hrali sme sa so sestrou pri rybníku, ktorý bol neďaleko nášho domu. Bol lemovaný vysokými dubmi, schovaný pod kopcom naľavo od neho. Ja som hádzala žabky. Snažila som sa prekonať svoj rekord ôsmich odrazov, zatiaľ čo moja staršia sestra Anička skúmala život v potoku, ktorý sa vlieval do rybníka. Bola veľký špekulant a zvedavec. Občas striehla s veľkou nádobou na raky a odchytávala si ich pre jej ďalšie pozorovanie. Odrazu sme zbadali našu mamu, ako zbieha dole kopcom ku nám. Kričala na nás, aby sme sa vrátili. Rukami si pridŕžala sukňu, udýchaná bežala smerom k nám. „Anička, Marcelka, poďte rýchlo domov!“ „Mamí, ešte jedného ráčka si chytím a pôjdeme“, oponovala Anička. „Nie! Už aj domov! Rýchlo!“ Takto vystrašenú som ju ešte nevidela. Bola bledá, triasla sa, jej hlas bol rozkolísaný, plný strachu. Myslela som, že nás zvoláva kvôli búrke, ktorá sa hnala našim smerom, no to čo malo prísť by som nečakala ani v najhoršom sne. číst dál

Zamyslený muž sa krívajúc potáca hore ulicou. Je premrznutý, trasie sa. Vie, že musí ísť, aj keď je jeho cieľ neznámy. Pod deravými topánkami zvierajúcimi napuchnuté omrzliny vŕzga mokrý sneh. Dlhé roky mu tento zvuk pripomínal detstvo u svojej tety na horách, kde zvykol tráviť zimu s kamarátmi v opojení guľovačky či sánkovačky. Radosť z týchto spomienok sa však vytratila. S každou vlnou nepríjemného vetra sa na jeho tenkých nohách rozochvejú nohavice, akoby to boli vlajky vztýčené na vysokých žrdiach. Jeho neupravená dlhá brada je pokrytá ľadovými kryštálmi, pod ktorou sa ukrývajú do fialo... číst dál

(UPOZORNENIE! Článok obsahuje expresívne výrazy ľudovej slovenčiny) číst dál

V malej izbe sedí zhrbená starenka. Pri pomaly dohorievajúcej sviečke, ako zvyčajne, vyšíva svoj originálny vzor na biele plátno. Jej výtvory sú všade. Tmavomodré výšivky sú na obrusoch, obliečkach perín, šatách. Visia aj na stenách vo forme kruhových či štvorcových obrazov. Stará žena má silne zvráskavenú tvár, ktorú omotáva tuhým uzlom priviazaná biela šatka so zlatistým tradičným vzorom. Na jej tvári sa však nevynímajú len vrásky smútku a životných skúšok, vôkol očí má do kože vryté aj vrásky šťastia a smiechu. Je najstaršou obyvateľkou horskej dediny, no nielen vďaka tomu si ju všetci z tejto aj okolitých dedín vážia a rešpektujú. Nikdy nechodila do školy, ale jej životná múdrosť je nespochybniteľná. Nejeden sused si k nej chodí pre rady pri dôležitých životných rozhodnutiach. číst dál

Príbeh sa inšpiruje skutočnými výpoveďami ľudí, ktorí prežili cestu tam a späť. Čerpal som zo zápiskov a rozhovorov za posledných 50 rokov. Použil som v ňom indície, ktoré sa opakovali dosť často, takže som ich nemohol ignorovať... číst dál

Bol teplý, takmer letný večer, vietor sa pohrával s korunami stromov, v malom prastarom domčeku sa viedol rozhovor, ktorý mnohým zmení život. V piecke plamene oblizujú hrubé kláty dreva, príjemné svetlo rynúce sa z otvorov na dvierkach pece, vrhá mihotajúce sa tiene ľudských postáv na okolité steny. číst dál