Matka

Kto prvý sa o teba postará, 
tiež s tebou sa úprimne raduje? 
Kto zbytočne polená pod nohy neprikladá, 
od úst si odtrhne, keď dieťa hladuje? 

Kto držiac ťa za ruku do sveta uvedie, 
zodpovie tisícky otázok? 
Na žiadnu z nich ti nepovie nie, 
naučí správne uchopiť životný obrázok. 

Kto neobmedzenou láskou ťa zahrňuje, 
hoci jej starosti robíš? 
Kto v ťažkej chorobe bolesti zmierňuje, 
keď blúzniaci v posteli sa potíš? 

Kto invalidný vozík s hrdosťou tlačí 
a pomáha ti nikdy to nevzdať? 
Kto pri modlitbách za teba v kostole kľačí 
a nikdy s tým nemieni prestať? 

Kto za teba sa postaví, keď nikto ti neverí, 
kto nonstop tvoju česť bráni? 
Kto vloženú dôveru nespreneverí, 
kto radšej ako seba, teba zachráni? 

To slovíčko z dvoch slabík stvorené, 
neobmedzené hranicou jazykov. 
Prvé slovo z ľudských úst vypustené, 
defininícia lásky a nežných dotykov. 

Pre malé dieťa nezničiteľná bohyňa, 
keď na ňu zdola piskľavo rozpráva. 
Pre dospelého jedinca krehká to kvetina, 
ktorá v jeseni života búrkam odoláva. 

Cez slzy sklamaní v potokoch na tvári, 
dúfa, že všetko to dobre skončí. 
Či sú jej deti pravdivé alebo klamári, 
chrbtom sa k nim neotočí. 

Celý svoj život na správnej strane stojí, 
znova pomocnú ruku ti podáva. 
Tisíckrát ju uistíš, no aj tak sa bojí, 
kým domov neprídeš, oči nezatvára... 

...Mama